Prvé správy o osídlení na území
Vajnor sú z mladšej doby železnej - laténskej, teda z obdobia pred
približne 2300 rokmi. Pri výstavbe diaľnice archeológovia odkryli aj
slovansko-avarské pohrebisko s desiatimi kostrovými hrobmi a šiestimi
slovanskými popolnicami starobylého tvaru. Nálezisko sa nezachovalo.
V období Veľkomoravskej ríše tu
boli osady Prača a Dvorník, patrili hradisku na bratislavskom hradnom
kopci. Obyvatelia Dvorníka slúžili feudálom z blízkeho okolia a hradu s
povinnosťou dodávať víno, v Prači žili bojovníci, ktorí strieľali z praku
alebo vyrábali zbrane.
Archeologické nálezy:
staroslovanské pohrebisko z 8. storočia (neďaleko vajnorskej železničnej
stanice) a veľkomoravské sídlisko (tesne za hranicou chotára pri majeri
Triblavina).
Najstaršia písomná správa je
však až z roku 1237, kedy obec už bola rozvinutou dedinou (villa). Vtedy
niesla pôvodný, slovanský názov Prača resp. Pračany.
Od roku 1307, keď obec vlastnil
cisterciánsky kláštor v rakúskom Heiligenkreuzi, sa začína používať
nemecký názov Weinern, v nadväznosti na prevažujúcu činnosť Vajnorákov - vinohradníctvo
a vinárstvo.Toto pomenovanie sa uchovalo až do súčasnosti v poslovenčenej
podobe Vajnory.
V pol. 14. storočia osady splývajú do
jedného celku s názvom Vinari. V r.1525 -1848 boli dnešné Vajnory majetkom
mesta Prešporok.
Zmena prišla so zrušením
poddanstva, keď sa v roku 1851 stali samostatnou obcou.
Súčasťou Bratislavy sú od roku 1946 a samostatnou mestskou časťou od
roku 1990.