História vajnorského kostola už je známa

7. 3. 2008 | Dagmar Gurová © SME

Krypta, ktorú pri archeolo­gickom výskume odkryli vo vajnorskom kostole, sa na pochovávanie nepoužívala. Potvrdili to historické dokumenty.

Vajnorský kostol už opäť slúži svojmu účelu. V lete tu prebiehala rozsiahla rekonštrukcia, robili podlahové kúrenie. Rozkopané vnútro kostola umožnilo objasniť jeho históriu. Archeologický výskum nepotvrdil predpoklad, že pôvodná sakrálna stavba tu bola ešte pred obdobím gotiky a patrila k najstarším v Bratislave.

Odhalil, že krypta, ktorú do interiéru vstavali v období baroka, sa zrejme nikdy nepoužila. Predstavu o tom, ako kostol kedysi fungoval, to, že mal vlastného organistu či gotickú krstiteľnicu, pomohli ujasniť historické písomné dokumenty, ktoré vlastní vajnorská fara.

Gotický pôvod

Vedúci výskumu Michal Slivka z Katedry archeológie UK, povedal, že už v roku 1998, keď sa kostol opravoval zvonku, vedel, že vo vnútri je staršia časť, ktorú treba odkryť. Jej pôdorys teraz po dokončení rekonštrukcie naznačuje odlišne sfarbená dlažba.

„Pôvodná svätyňa je zo 14. storočia, z obdobia gotiky. Postavili ju z kameňa, ktorý nazbierali či nalámali na úpätí juhovýchodných svahov Malých Karpát." Súčasťou kostola bola predsunuto postavená kamenná veža. „Čakali sme, že nájdeme prvky ešte z 13. storočia, ale, žiaľ, materiál ani architektúra nepustí. Je to gotika."

Do krypty zatekalo

Slivka hovorí, že v období baroka (18. storočie) vstavali do gotickej svätyne tehlovú kryptu, zaklenutú valenou klenbou. „Žiaľ, bola prázdna." Celý kostol spolu s kryptou opisujú dve kanonické vizitácie, dokumenty v latinčine, ktoré sú na vajnorskej fare.

Slivka povedal, že už od stredoveku predstavení zisťovali, aká je situácia v ich dekanáte alebo biskupskom obvode. Na kontrolu tam posielali akúsi komisiu - vizitáciu. Tá overovala morálny život kňaza aj to, ako vyzerá kostol, jeho zariadenie a priľahlé časti, čo v stredoveku bola škola a cintorín.

„Je to pre nás významný prameň." Vizitácií sa robilo viac. Fara má záznamy z dvoch. „Vieme podľa nich, že Vajnory mali organ aj gotickú krstiteľnicu, ktorá tu už nie je. Píše sa tam aj o farských viniciach."

Ďalšie štyri vizitácie, ktoré sa týkajú vajnorského kostola, sú v Ostrihome. Z hľadiska krypty je významný dokument z roku 1781. „Vizitátori zapísali, že jej výstavba nedodržala predpísané pravidlá krýpt a cintorínov a nehodí sa na pochovávanie, pretože vždy je preplnená vodou." Správnosť záznamu v dokumente Slivkovi potvrdili geodeti. Úroveň dna krypty je oproti súčasnej ceste nižšie o 73 centimetrov. „Pred kostolom sa roz­prestierali bahuriny, z ktorých do krypty pri zvýšenej hladine prenikala voda." Nepomohlo ani to, že kostol postavili na vyvýšenom mieste. „Krypta nebola funkčná a teda ani použitá, to je najväčšie prekvapenie," hovorí Slivka.

Pochovali kamenné rebrá

V čase, keď kryptu stavali, zamurovali do nej fragmenty gotických kamenných rebier. Tie predtým podopierali strop svätyne. „Rozhodli sa ich pietne murársky pochovať." Obdobie baroka znamenalo pre kostol rozsiahlu prestavbu, aj keď ho nerozširovali plošne. Okrem krypty pribudla na južnej strane kostola nová sakristia, prestavali okná a vstup v južnej stene. Slivka povedal, že vzhľad kostola sa zmenil hlavne novým zastropením.

Na začiatku 19. storočia žilo vo Vajnoroch do 1200 ľudí, kostol už svojimi rozmermi nestačil. Pri tom, ako ho rozširovali, zbúrali gotickú svätyňu a priľahlú barokovú sakristiu. K zaujímavostiam v interiéri patrí neskoršia dekoratívna výzdoba. V roku 1968 na bočné steny namaľovali ornamenty, ktoré vychádzali z miestnych výšiviek.

Po výskume

Slivka povedal, že všetky vykopávky pôjdu do mestského múzea. Pri výskume našli napríklad novovekú britvu, strieborné uhorské mince Leopolda I. z roku 1680, zvyšky keramiky, okenné sklo. „Pravdepodobne ostanú v depozitoch." Návštevníci kostola by neskôr mali mať možnosť pozrieť si jedno z kamenných rebier, ktoré bolo ukryté v stene krypty. Do tej sa dá nahliadnuť presklenými tabuľami v dlažbe. Farebne odlíšené dlaždice naznačujú obrysy gotickej stavby, čiastočne ich však zakrývajú lavice.

Vajnorský kostol od začiatku jeho výstavby v 14. storočí bol zasvätený uhorskému kráľovi Ladislavovi. Od roku 1968 je hlavnou patrónkou Panna Mária Bolestná.

Striebornú mincu Leopolda I. z roku 1680 našli v severnej časti lode vajnorského kostola.

Farebne odlíšené dlaždice vo vajnorskom kostole naznačujú pôdorys gotickej svätyne. V období baroka tu vyhĺbili priestor pre kryptu, do ktorej sa dá nahliadnuť sklenenými priezormi. Svoj účel asi nikdy neplnila, presakovala tam voda.

Foto: FOTO PRE SME - ANTON JAKUBÁČ

Vlani v lete rekonštruovali vnútorné priestory kostola, montovali podlahové kúrenie. Pri archeologickom výskume odkryli časť pôvodnej gotickej svätyne.

FOTO SME - PETER ŹÁKOVIČ