Odchádzam za svetlom,
Kdesi v diaľke splyniem s ním.
Tým ktorých milujem,
Na cestu posvietim.
V nedeľu 31.augusta nás zastihla smutná správa o smrti nášho spoluobčana, manžela, otca, brata, dedka pána Ing. Petra Pokrivčáka. Zomrel náhle a nikto z nás sa nestihol na túto chvíľu pripraviť. Smrť ani v tomto prípade nebrala ohľad na nikoho. Už nič nemôže zastaviť jeho odchod do nenávratna, odišiel na cestu odkiaľ niet návratu.
Nie je zbytočné si pripomenúť v tejto ťažkej chvíli jednu zo základných právd ľudstva. Život, ktorý bol prežitý plodne, v neúnavnej práci pre svojich blízkych, i pre spoločnosť, nebol zbytočný a práve toto môžeme povedať o pánovi Petrovi Pokrivčákovi. Každý kto ho poznal bude naňho vždy spomínať s úctou, ako na človeka, ktorý vedel pre čo žije a ktorý bol oporou svojim blízkym. Možno povedať, že obsah, ktorý vlial do svojich dní a svojho zavŕšeného života, bol v každom zmysle činorodý a užitočný. Nežil len pre seba, žil pre tých ktorí ho obklopovali. Život vajnorskej komunity ho vždy zaujímal a aktívne sa snažil ho zlepšovať. Niekoľko volebných období pôsobil ako poslanec Miestneho zastupiteľstva vo Vajnoroch v Stavebnej komisii, kde veľmi aktívne spolupracoval pri projektovaní cestnej infraštruktúry v našej Mestskej časti. V čase pôsobenia v Mestskom zastupiteľstve v komisii Dopravnej aj jeho pričinením majú Vajnory vybudovaný obchvat pozdĺž Vajnorského letiska, čím sa čiastočne odklonila doprava v obci. Po odchode do zaslúženého dôchodku aktívne pôsobil ako člen stavebnej komisie pri Miestnom zastupiteľstve vo Vajnoroch.
Na poslednej ceste pána Petra Pokrivčáka sme sa sklonili pred ním s hlbokou úctou a vrelou vďakou za všetko, čo pre našu mestskú časť urobil.
Česť jeho pamiatke nech odpočíva v pokoji!